Liptovská Mara je vodná nádrž v strednom Liptove pomenovanej podľa zaniknutej obce. Roku 1975 celú obec zaplavili vody vodnej nádrže. Iba gotický kostolík, presnejšie jeho ruiny, ostali nad hladinou v lokalite Havránok. Kostol, postavený na staršom základe v druhej polovici 13. storočia a prestavaný v 15.-17. storočí pred napustením vodnej nádrže dôkladne preskúmali, jeho najhodnotnejšie architektonické a výtvarné detaily preniesli do areálu budúceho liptovského skanzenu v Pribyline. Po dokončení kópie kostola osadili do novostavby vybrané architektonické detaily spolu s výtvarnými časťami stavby.

Liptovská Mara bola významnou lokalitou už v predhistorickej dobe. Archeologický výskum v súvislosti so stavbou vodnej nádrže ukázal jej úlohu v praveku i rannom stredoveku a boli tu nájdené nálezy z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry, opevnené sídlisko z mladšej doby rímskej a sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec nadviazala na staršie osídlenie a už v 12. storočí bola najvýznamnejším trhovým miestom v Liptove. V 13. storočí vznikol gotický kostol s farou a prepoštstvom, ktoré existovalo do 18. storočia. Popri Partizánskej Ľupči sa tu často konali stoličné zhromaždenia a do zriadenia trvalého sídla Liptovskej stolice v 17. storočí tu bol stoličný archív. Roku 1390 tu súdili a upálili falšovateľa kráľovských listín Jána Literáta z Madočian.